Stromy

Stromy pre mňa znamenajú veľa, zrejme preto, že som vyrastala takmer v lese. Slúžili nám ako vyhliadky aj skrýše a v zime ich konáre oťažievali pod kopou snehu.
U babky na nich rástli višne a lieskové orechy, a u starej mamy jablká a slivky.

Teraz, v meste, sú mi útechou – všímam si ich denne cestou do práce, z práce, z okna kancelárie. Pozorujem ich cestou vlakom, na výlete do hôr, na dovolenke pri mori. Objavujú sa z rôznych uhlov na fotkách z takmer každého môjho výletu, v každom počasí a v každom ročnom období.

Len také “obyčajné” stromy. Sú nielen ihličnaté, listnaté, ovocné,… Sú aj staré, zabudnuté, mladé, osamotené, kvitnúce, zlomené, rodiace, chrániace.

(Je zaujímavé ako často sa strom spája so životom, múdrosťou, ale aj radosťou či smútkom. Narýchlo mi napadá napríklad rodinný strom, strom poznania z Biblie, strom života, Vianočný stromček, bútľavá vŕba.)