V krajine Elfov

Kráčam rada. Kedysi som kráčala veľa a často a teraz mi to chýba. Keď mám veľký deficit, musím niekam vybehnúť.

Voľba padla tento raz na Vysokú. Predpoveď počasia bola mizerná, ale potreba kráčať oveľa väčšia.

Kráčali sme cez lesy, v ktorých sme sa cítili ako v rozprávkovej krajine, v krajine Elfov…

…cez lesy, na ktoré som sa nedokázala vynadívať…

Aspoň na chvíľu som vďaka svojej “veľkosti” mohla zažiť aký je to pocit bývať v strome:

Na vrchole sa na nás rútili čierne mračná, brali sme nohy na plecia (milujem toto slovné spojenie!) a schádzali naspäť do civilizácie.

Pred dažďom nás väčšinu zostupu chránili vysoké stromy hustých karpatských lesov. Ak budete mať čas (určite budete potrebovať viac ako 5 minút), choďte sa do nich poprechádzať, sú prekrásne!

Mali sme šťastie: po daždi vyšlo slnko, sadli sme si na lúke nad dedinou a vychutnávali posledné chvíle ticha pred návratom do mesta (mimochodom, počas celej prechádzky sme stretli len/až 9 ľudí).